Tri traumy rusinskoj naciji

Rôvno tak, hi čolovïk sja formuje pozad perežytych traum, tak i naciji perežyvavut neperestanny zmïny. Okreme važno rozumïti toty podïji, bo vni udkryvavut oblak id realijam, što sja často zostavut nevidimyma. Nima sja definuje mereža konkuruvučych interesôv midži narodoma; ideologija prochodit perevïrku na silu ne u debatoch, aj u prjamych konfliktoch; nakonecj, prochodjat perevïrku aj obïcjanja z vïrnostnyma kljatbami. Pozad kopy pričin, rusinska elita epochy udrodžinja (1989.- dnešny dny) fest pomenšyla toty rïči, što mož trimati za našy prirodny traumy. Toto ne značit, že jich ne vyznavali, jednač jich často trimljut lem hi istoričny podiji, ne potrebuvuči hlubokoj političnoj analyzy, okrem vekšoho dotrimanja demokratiji a "europskych cïnnostij". Dosta bude povïsti, že toho ne dosta. Tym, komu sja bažyt maj hlubokoho nazora na tot period, varta pročitati Osnovu Rusiniji.

Tota statja je ubjednanjom seriji publikacij, vyjšovšych u 2023. rokovi, u kotrych sja popisuvut tri holovny istoričny traumy rusinskoho naroda. Išči je videoverzija pro tych, komu maj pasuje ilustrativnyj format. Ušytky toty podiji sja stali za ostatnï 150 rokôv, i ušytky tri byli napravleny na istreblinja ci časti, ci takoj ušytkoho našoho naroda. Choc toto sja raz može povidïti nadmïru holosnym tverdžinjom, toto je pravda. I bez holosnoj zajavy za vto, što z nami bylo zrobleno, i bez namahanja vypraviti toty resentimenty, druhy narody si tak i budut dale dumati, že jim sjakoje zyjde z ruk. Povinno byti vyznanja, nakôljko by ne bylo jim nekomfortno žyti z balastom dïj svojich predkôv.

1. DEKADY MOVČANJA

Maj 22, 2023

Dekady Movčanja – period 1945-1991. roku, koli všytky štaty, de žyli Rusiny, okrem Juhoslaviji, zakazali rusinsku samosvïdomostj i jazyk. Kontakt midži nami i našym korïnjom byv urvatyj bez žury za naslïdky. Byla urvata všytka komunikacija midži domovinov i diasporov, jak i midži častjami samoj našoj domoviny – zaperty hatary midži SSSR i joho satelitami sperli všytok dialog. Byla represovana hrekokatolicka cerjkov, mnohy našy religijny leadery byli skarany na smertj, ostatny musili robiti tajno, žeby ne stratiti žyvôt. 


U totu dobu naš narod musiv prijati inšaku etničnu samosvidomostj, choditi u voškoly, istvoreny pro realizaciju toj štučnoj zmïny. Napriklad, Rusiny Prjašovščiny často musili vyberati, ci nazyvati sja Slovakami, ci Ukrajincjami, i maj často vyberali pervu opciju. Na Pudkarpatskôj Rusi ukrajinizacija byla elementom štatnoj politiky z momenta anexiji kraja u 1945. rocï i doteperj. Rusinskyj jazyk stav zakarpatskym dialektom, a rusinska kultura – zakarpatskov kulturov. U Rumynsku, de sja nachodit malyj darab Huculščiny, joho žytelï tak samo byli automatično zapisany midži Ukrajincï. Každyj, ko protestovav avadj kazav pravdu, byv zapertyj do arešta vadj poštrofovanyj. Situacija sja začala mïnjati u lïpšyj bôk lem po spadovi Žiliznoj zavïsy v 1991. roci.

Jak vidite, totu dobu sjme perežyli malo ne čudom. Toto dokaz voli i vïry rusinskoho naroda. Može sjte sja vže dohadali, že i mnohy našy teperïšny problemy vyjšli z toho času. Ajbo tot period osoblivo važnyj pro našoje rozuminja, bo verže svïtlo na nespravedlivostj. Koli Ukrajina kaže, že narôd Pôdkarpatja ukrajincï, znajeme, že toto nepravda, že Ukrajina pričastna do hanjbovitoho plana primušenoho movčanja, što sja začav izhorï, iz verjchu sovïtskoho režima. Koli slovenska vlada sja činit, že ne mala historičnu rolu u našôm pritisninju, znajeme, že toto nepravda.

Pro Rusina ne dosta lem znati toto všytko. Pročitali sjte vstup, učit sja dale samostôjno, a koli budete bizovni v sobi, probujte informovati druhych, avadj i tvoriti svôj informacijnyj kontent. Sjakyma krokoma sja ubnovljuje naš narod. Sjak každyj hoden pomoči u šyrinju znanja za našu istoriju i sučasnostj. Sloboda čerez myšlinja, rozvôj čerez dïjanja.

2. ETNOCID LEMKÔV

Junij 23, 2023

Tragedija Lemkôv toto ne lem akcija «Visla», v ramkach kotroj Lemkôv nasilno vyseleno do zapadnoho Polska. Za takym prirôvnanjom kryje sja namirenoje steranja samoj ideji Lemkoviny — ne bisïduvuči uže i za tjažku osobistu traumu avadj nenavorotnoje ničinja kultury. Mož navet povïsti, že zločiny polskoho i sovïtskoho urjadu daleko peresjahnuli nasilnu deportaciju. Lem z kôljkoch rokôv sja dast vybrati cïlyj šor hanjblivych postupku, u kotrych sja polska vlada ne lem ne priznala, ajbo i ne zrobila nič, žeby jich vypraviti. Ajbo što majeme na uvahï, koli pišeme, že tu ide za štosj vekšoje?

Etnocid Lemkôv to etnična čistka i nasilna asimilacija lemkôvskoho naroda, politika polskoho štata ud 1945. do 1947. roka, koli poslïdny Lemky byli vyseleny na zapad Polska. Slïdučyj period, Dekady Movčanja, byv dobov zakazu rusinskoj identičnosti i bisïdy, što tryvala do padïnja komunismusa v 1991.

Čom datujeme počatok toho etnocida na 1945. rôk, a ne 1947? Važno rozumïti, že akcija «Visla» ne byla jedinov deportacijnov operacijov u tym regionovi. Steranja Rusinôv, koli Rusinôv-Lemkôv nazyvali Ukrajincjami ne smotrjači na všytky protivny dokazy, mož nazvati tipovym pro 20 stolïtja. Mïstny vlasti prirôvnali Rusinôv-Lemkôv do Ukrajinskoj Povstaleckoj Armady (UPA), choc napravdu vni ne mali nič spoločnoho z tym čužym vojskom — za UPA stojali ostatky ultra-nacionalištu z Vychodnoj Haličiny i Volyni, sojuznikôv OUN-B i OUN-M. Masakry polskych civilu mož bylo rachovati na desjatky, spaleny byli cïly sela. Koli polsky i sovïtsky vlasti zadumali liquidovati totu armadu, ta rïšyli zignorovati rozdïl midži nima i nami.

Protjahom dakôljkoch akcij «vyminy naselinja» Lemku i Ukrajincju z prihraničnych regionu vyslano do Sovitskoj Ukrajiny, dakotrych onj na Donbass (Radio Free Europe toto instrument hamerickoj propagandy, ajbo video vartat uvahy). Vekšostj pereselenych najšli sja na Zapadnôj Ukrajinï, de sja prisochtovali do ukrajinskoj kultury i žytja. Na počatku akciji «Visla» historično zaseleny Ukrajincjami i Rusinami-Lemkami tereny uže byli u velikôj mïrï bezljudny. Toto bylo uže lem zakončinja roboty.

Po Akciji Visla byla provedena cïljova čistka všytkych vidimych slïdu Lemkôv na jich zemli. Cïly sela byli strebleny, a ostavšy chramy silov zabrano pravoslavnôj i hrekokatolickôj cirjkvam. Veljo z tych chramu doteperj funguvut hi rimokatolicky i služat potomkam novych polskych pereselincju. Vyšmareny na zapad Lemky ani ne byli poseleny razom, mïsto toho byli rozsïjany na šyrokôj obšyri. Z časom vekšostj Lemku zabyla rusinskyj jazyk. Ne bylo nijakych urjadovych programu vadj pomoči pro napravlinja toj krivdy.

Podsumovuvuči, samoho lem priznanja tych podïj ne može byti dosta. Toto by byli lem slova bez žadnoj zmïny jich resultata. Minimalnoje udškodovanja, kotroje mož prijati ud deržavy toto navernutja všytkych chramu, peredanych rimokatolickôj cerjkvi a nadanja zemli potomkam vyselenych Lemkôv z možnostiv navertanja na Lemkovinu. Do toho času ražučyj zločin stertja Rusinôv nadale sja zostane pjatnom na polskôm štati, kotryj ostatny 30. roku namahat sja značno zmôcniti svoju reputaciju demokratiji i oboroncja europskych hodnot.

3. AUSTRIJSKYJ TERROR

November 17, 2023

Za tridcjatj roku do Etnocida Lemkôv taj Dekad Movčanja, na Lemkovinu prišla druha strašna epocha historiji rusinôv. Una sja začala u 1914. taj zaveršyla sja onj u 1918. rokovi z rozpadom Austro-Madjarščiny. Lemkôv hanili za toto, što vni nigda ne činili, taj karali ne dumavuči za toto, jak oto na nich uplyne. Ispozad toho seljane, pedagogy, aktivišty taj Lemkôvsky inteligenty zaznali maj hôršych zlodïjstv, što kolisj činila austrijska vlada.

Epocha, za kotru tuj pišu, znana hi Austrijskyj Teror.Una sja charakterizuje rozlomom žyvota Lemkôv u period pomežy 1914. taj 1918. rokami. Disjatirôča spered 1914. rokom austrijsky urjadniky furt skeptično nikali na Lemkôv Lemkoviny taj Rusinôv Vychodnoj Haličiny. Tuj sja mož nahanuti za Adolfa Dobrjanskoho, kotroho u 1882. rokovi, ujedno z donjkov mu taj Ivanom Naumovičom, postavili pered sudom u Ljvovï za “zradu” pozad jich poziciji. Pro tych, ko byv u vladï u Vïdnjovi, naš narod sja vidïv potencijnov pjatov kolonov, što hodna pomahati rosijskomu vrahovi. Za paru mïsjacju spered vojnov byli rozrobleny plany “zderžovanja” lemkôvskoho naselinja. A u 1914. rokovi, koli vojna šla austrijcjom prepaskudno, tota paranoja id Lemkom sja začala zvekšovati.

Toto, što teoritično malo by byti strategičnym rïšinjom, okazalo sja skoordinovanov ošalïlostjov armady proti lemkôvskoho naselinja. Peretrjasy cïlych sel taj praktika smertnoj kary bez suda za jednu lem dohadku za špionaž ci “nepatriotičnu poziciju” stali sja zvyčnyma javami. Jednym iz ubitych sjakym činom byv znamyj sjaščenik Maksim Sandovič, kotryj ne činiv anijakoho zlodïjstva, taj byv ubityj u Gorlicjoch u 1914. rocï na začatkovi vojny. Toto všytko sja bude deržati slïduvuči dakôljko roku, ignoruvuči legitimnostj ci verjchovenstvo zakona.

Tych, ko ne trafiv pud bezsudovi rozstrïly, ajbo popav do ruk austrijskych katunôv, udvozili na želïzničny štaciony taj sadili u vozy pro maržynu. Nakonecj, po dakôljkoch dnjach puti u tych vagonach, ljude dochodili id pustym poljam kolo varoša Graz, što u Austriji. Toto mïsto sja pak peretvorilo na konclager Talerhof, ajbo pervy, koho hev zahnali, musili mïsjacjami spati na holôj zemli u studinj taj dodž. Za tri roky existovanja toho lagra čerez njoho prošla skoro všytka Lemkôvska inteligincija. Za tot čas čerez njoho projde 2000 lemkôvskych pedagogôv, a vorošnoje čislo rusinu, što byli u tomu lagrovi, za dakotryma danyma perekročuje 7500 ljudi. Choc zahnanja u Talerhof ne bylo samo ud sebe smertelnym zasudom, velikyj procent rusinu umerav u čas perebyvanja tam. Tot lager byv prototipom nacističnych konclagru času Druhoj Svïtovoj Vojny, ajbo mïsto memoriala taj mohyl žertvam na mïstovi lagra dnesj stojit letišče. Austrija sja nigda ani ne perebačala za svoji zlodïjstva.

Konclager Talerhof

Lager byv nakonec zapertyj austrijskym imperatorom, masovoje peremïščinja taj zničinja hromad lemkôv sja nakonec zoperlo, a samy lemky proholosili svoju Lemko-Rusinsku republiku v 1918. rokovi pud leaderstvom Jaroslava Kačmarčika. Ajbo rany, urazy, što lišyli toty podïji, nigda sja ni vyhojat calkom. Tisjači lemku byli nespravedlivo zabity, dïti jim zostali sirotami bez trïbnoj pomoči. U dakotromu sensovi, i my sjme sja dnesjka ne u povnosti ponovili svïdomostjov taj dušov. Tak hi všytky inšy strašny časy našoj historiji, sesj teror je šči jednym prikladom neljudskoj žostokosti do rusinskoho naroda.